Tento pán sudca vydal predbežné opatrenie, ktorého obsahom je zákaz vydania knihy Toma Nicholsona o kauze Gorila. Zakázal vydať knihu, ktorá ešte ani nevznikla. Sudca nemal odkiaľ z legálneho zdroja poznať jej obsah a napriek tomu zakázal jej vydanie. Absurdné. Je pravda, že na vydanie predbežného opatrenia nevyžaduje naša legislatíva nejaké špeciálne dokazovanie. Postačujúce je, keď sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na konkrétne dočasné opatrenie, aspoň nejakým spôsobom osvedčené. Čím však asi tak Jaroslav Haščák osvedčil pánovi sudcovi opodstatnenosť vydaného opatrenia? Na základe čoho sudca zakázal vydať novinárovi knihu, keď ani len nepoznal jej obsah? Nehovorí pánovi sudcovi niečo aj zásada rovnosti účastníkov v konaní? Asi nie, keď rozhodol bez toho, že by vedel čo je obsahom pripravovanej knihy.

A hovorí pánovi sudcovi niečo pojem Ústava Slovenskej republiky? Čítal ju niekedy? Pozná pán sudca čl. 26 bod 1 Ústavy SR, ktorý hovorí, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené? Jedniné možné obmedzenie slobody prejavu môže nastať ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných. Áno, pán sudca opäť len potvrdil, že na Slovensku existuje špeciálny druh, ktorý je chránený viac ako iný. Tento druh už sme si ľudovo pomenovali. Ide o Gorily. A právo gorily na jej ochranu je na vyššej úrovni ako právo iného občana na slobodu prejavu. A ide o právo absolútne. Stačí ak sa gorila rozhodne, že musí byť chránená. Nie je potrebné skúmať, či je jej obava opodstatnená. Tak ako v tomto prípade nebolo potrebné ani len zistiť, či by ohrozenej gorile, boli vydaním knihy, ohrozené jej práva.

Čl. 26 Ústavy SR v ods. 3 ďalej uvádza, že cenzúra sa zakazuje. Ďalší článok, ktorý pánovi sudcovi nič nehovorí. Však prečo nie. Áno, zákaz vydat knihu, prípadne o nej informovať, je cenzúra.  Niečo čo som si myslel, že už na Slovensku neexistuje. Ale pán sudca sa rozhodol, že si ju znova obnovíme. Našťastie ani tisíckami svojich opatrení nedokáže zastaviť ľudí, aby bez cenzúry a slobodne písali čo chcú a cítia.  Nikdy nás všetkých nedokáže scenzúrovať. A dúfam, že ani nezabráni vydaniu knihy, ktorú by som si aj ja veľmi rád prečítal.

Rozhodnutie sudcu Krála opäť svedčí o žalostnom stave súdnictva na Slovensku. Ďalší dôkaz toho, že našim súdom, na čele s Harabínom, nič nehovorí dodržiavanie ústavy a zákonov. Že tieto sú iba kusom papiera, ktorý si môžu naši nezávislí a nedoknuteľní sudcovia pošliapať ako sa im len zachce. A práve rozhodnutie pána Krála je tým najhrubším pošliapaním zákonov od roku 1989. Ide o rozhodnutie, po ktorom som si istý, že nežijem v právnom štáte. V piatok 3.2.2012 som sa opäť prebudil pred november 1989. A to iba vďaka jednému pánovi sudcovi. V krvácajúcej rane dodržiavania zákonov na Slovensku sa objavil hnis. A už to nie je iba krvávacúja rana, ale aj hnisajúca.

Často sa u nás používa pojem "vyzlečenie z talára". Ak si niekto zaslúži vyzliecť z talára, tak sú to podľa mňa sudcovia, ktorí vydávajú podobné rozhodnutia. Pán Harabin? Ako zachováte teraz? Zdá sa Vám to v úplnom poriadku? Zdá sa Vám v úplnom poriadku, že zasa sú aktuálne slová z piesne Karla Kryla - Veličenstvo kat: "byl hrozný tento stát, když musel si se dívat, jak zakázali psát a zakázali spívat." Alebo chceme, aby nám opäť vládlo veličenstvo kat a aby nad nami vial "prapor s gilotinou" symbolizujúci popravu slobody slova na Slovensku?