V uvedenom dohovore, rovnako ako v našej ústave, proti sebe stojí právo na slobodu prejavu a jeho obmedzenie v záujme ochrany povesti alebo práv iných. Tieto dve práva si konkurujú. Prečo by teda mala mať sloboda slova prednosť pred ochranou povesti dotknutej osoby v tomto prípade?

1. Sudca Král hrubo zasiahol do slobody tlače na Slovensku. Podľa rozhodnutia Európskeho súdu Bladet Tromse a Stensaas vs. Nórsko ak bude nejakým opatrením vnútroštátneho orgánu zasiahnuté do činnosti médií, bude sa toto opatrenie skúmať mimoriadne prísne a dôkladne. A v prípade sudcu Krála ide o priam drastické zasiahnutie do slobody médií. Navyše bez relevantných podkladov. Európsky súd aj týmto rozhodnutím potvrdil princíp, že médiá sú „public watchdog“ (strážnym psom) demokracie a zásahy do ich slobody musia byť posudzované veľmi prísne.

2. Európsky súd zároveň poskytuje zvýšenú ochranu šíreniu informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu. A čo už môže byť viac verejným záujmom ako informovanie o najväčšej kauze v histórii krajiny, ktorá vyhnala do ulíc tisíce ľudí? Tu už nejde o súkromný záujem nejakého Haščáka, ale o záujem národa na tom, aby bol o tejto kauze dôkladne informovaný. Obmedzenie prejavu sa musí posudzovať veľmi prísne ak sa týka verejného záujmu. Navyše podľa judikatúry súdu sa zvýšená ochrana slobode prejavu poskytuje aj vtedy ak sa tvrdenia netýkajú verejne činných osôb, stačí ak sa týkajú verejného záujmu. Z uvedeného jasne vyplýva, že verejný záujem by mal byť postavený na vyšší stupienok ako súkromný záujem pána Haščáka. Ale sudca Král má asi iný pohľad na to čo je verejný záujem ako tisíce ľudí na námestiach.

3. Ďalším pravidlom vyplývajúcu z judikatúry Európskeho súdu je fakt, že osoby činné alebo verejne známe musia zniesť väčšiu mieru kritiky než súkromné osoby. A medzi takéto verejne činné osoby sa radia medzi inými aj známi podnikatelia. Jasné, tu ide o to, že musia zniesť kritiku a nemusia znášať nepravdivé osočovanie. Ale sloboda slova stojí v tomto prípade vyššie ako ochrana osobnosti. Navyše ak ide o uvedený prípad, keď sudca Král chráni Haščáka iba pred hypotetickou hrozbou. Nikto totiž obsah knihy nepozná.

4. V rozsudku Lingens vs. Rakúsko dal Európsky súd za pravdu rakúskemu novinárovi, ktorý nazval jedného rakúskeho politika oportunistom a označil ho z ochrany bývalých členov nacistickej organizácie. Podobný spor sme mali aj my v prípade Feldek vs. Slovenská republika. Európsky súd hodnotiace úsudky v týchto kauzách uznal. Je teda zrejmé, že subjektívne opisy kauzy Gorila, ktoré by sa v knihe Toma Nicholsona mohli objaviť by boli hodnotiacimi úsudkami autora a tieto používajú vysokú mieru ochrany. Bohužiaľ nie na Slovensku.

5. Pre hodnotiaci úsudok by mal existovať nejaký základ. V prípade Nicholsona je základom spis Gorila, ktorého reálna existencia už bola potvrdená z rôznych zdrojov. Nie je teda pravdou sudcu Krála, že neexistuje reálny základ. Spomenul by som napr. rozhodnutie Toma vs. Luxembursko, kde rozhlasový novinár citoval zo subjektívneho článku uverejneného z časopisu a obvinil z korupcie 80 štátnych úradníkov. Spor s Luxemburskom vyhral. Ani neoverené tvrdenia závažne nebránia tomu, aby tlač o nich neinformovala, ba čo viac, má právo ich aj hodnotiť a vo verejnom záujme viesť o nich diskusiu. Takže ani subjektívne obvinenia z korupcie pána Haščáka, či už budú niekedy potvrdené alebo nie, nemôžu zakladať právo na jeho ochranu zo strany štátu a jeho ochrana nemôže byť povýšená nad slobodu slova.

Dalo by sa citovať aj viac rozsudkov Európskeho súdu, všetky však vedú k jednému. K tomu, že sudca Král pošliapal nielen zákony SR, ale aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ostatne nestalo sa to prvý krát. Sloboda slova bola porušená na Slovensku už viackrát a viackrát aj Slovensko medzinárodné spory prehralo a muselo zaplatiť náhrady škody. Stačí spomenúť prípady pána Hrica, ktorý mal poškodiť dobré meno sudcu Štefanka, rádia Twist, ktoré malo poškodiť dobré meno pána Dobríka či prípad Feldek. Všetky tieto spory Slovenská republika prehrala. Je možné, že keď prípad Nicholson prejde našou harabinovsko – macejkovskou justíciou, tak tiež skončí na Európskom súde. A potom sa budeme diviť prečo je rozsudok tohto súdu iný ako výsledky našich súdov.

V porovnaní s uvedenými prípadmi, ktoré Slovenská republika prehrala ide teraz o prípad oveľa závažnejší. Všetky prípady sa týkali výrokov už prednesených. Nikdy v histórii našej mladej republiky ešte súd nerozhodol o tom, že bude chrániť osobnosť ešte pred tým ako ju mal vôbec chrániť pred čím. Takže pán sudca Král gratulujem. Ste prvý. Prvý kto znova zaviedol cenzúru. Ste prvý a najväčší ochranca goríl. Takže v ZOO máte tiež svoje miesto. Ako zaslúžilý ošetrovateľ goríl.

Pôvodne som chcel už tento blok ukončiť, ale nedá mi. Nedá mi pán sudca Král sa neopýtať ako súvisí to, že „by kniha motivovala časť obyvateľstva, ktoré má volebné právo, aby si osvojili postoje autora a deformovalo by to korektný zápas o voliča“ s prípadom ochrany osobnosti pána Haščáka a Penty? Aký dôvod ste mali toto vyhodnocovať? Alebo si fakt myslíte, že práve vy ste jediný superman, ktorý zachráni Slovensko pred zmanipulovanými voľbami?

A ešte posledná otázka. Opýtali ste sa verejnosti či sa cíti dostatočne informovaná, tak ako to uvádzate vo svojom rozhodnutí? A na základe čoho ste prišli k zisteniu, že v danom momente nie je potrebné informovať verejnosť aj formou vydania knižnej publikácie? Ja osobne sa cítim totiž informovaný nedostatočne a knihu by som si rád prečítal. Ale vďaka Vám nemôžem. Takže mi z toho vychádza jediné. Ja asi nepatrím medzi verejnosť.